Ahoj,

volám sa Jessie, mám 25 rokov a som taká, aká som: veselá, spoločenská, niekedy roztržitá, niekedy pojašená... Toto je moj denníček, kde si píšem, čo sa mi víri hlavou a stretáva ma v živote.... A takisto som aj na Facebooku, ak chceš, môžeme byť priateľky :)

Tvoja Jessie

 

7. časť: Ako sa TO robí v slusnej rodine

U babky vo vrútockom dome sa prestriedala skoro celá rodina a známi z blízkeho i ďalekého okolia. Máme už raz taký zvyk. Keď prídem na prázdniny, skoro všetci ma chcú vidieť zblízka. Nie, že by som bola ako opica z bojnickej ZOO, ale moja babka, napriek tomu, že vyrástla v dobe, v ktorej sa o skratke PR ani nesnívalo, mi ho dokáže urobiť celkom bezplatne. Jej úžasná „vnučinka Jessinka“, najúspešnejšia paragalaktiická študentka žurnalistiky a zároveň popredná medzikontinentálna élevka v najlepšom slovenskom a tým pádom celosvetovom lajfstajlovom časopise! Jasné, že sa ma príbuzenstvo príde aspoň dotknúť. >>

 

6. časť: Tlstá

Mama prišla z Berlína už včera a tak ma teraz víta s otvorenou náručou. Náš starý byt na sídlisku Sever, kde z jednej strany vidieť Malú Fatru aj s Martinskými Hoľami a Krížavou a z druhej kusisko Veľkej Fatry. Byt na piatom poschodí, v ktorom som urobila prvé kroky, kde som sa prvý raz bozkávala so spolužiakom zo ZŠ Východná, byt, v ktorom mám svoju izbu so všetkými plyšovými hračkami sveta. Moje plagáty Madony, ktorú som milovala ako päťročná a z nostalgie som ich nestrhala, všetky CD Čechomoru, Nohavicu, Kryla a Vysockého, vďaka ktorým som prežila v zdraví ťažkú pubertálnu vzburu a Love Rock od Sade, ktorá mi zachránila život po všetkých prehratých láskach, naposledy tej s Mikim. >>

 

5. časť: Dať, či nedať, to je otázka

Viem to. Vypúliť oči, našpúliť pery, pri smiechu mierne zakloniť hlavu a potriasť tmavými vlasmi. Som koketná jedna radosť. Mohla by som byť majsterka sveta v koketovaní. Ale mám jednu vážnu úchylku. Ak vedľa mňa sedí chlap, ktorý sa mi naozaj páči, vraciam sa v umení zvádzať na prvý stupeň materskej škôlky. Neviem, čím to je. Že by babkinou turčianskou výchovou? To ona ma vždy strašila vetami o tom, že dievčatko má byť cnostné a pri pohľade na chlapca musí jemne klopiť oči, aby nebolo vidieť jednoznačný záujem. >>

 

4. časť: Letná chémia

Vystupujem z jazera ako bohyňa. Trasiem mokrými vlasmi na všetky strany, kvapky čistej vody stekajú po mojich krivkách. Milujem tento pocit. Horúce leto, vodou schladená hlava a opálená koža, do ktorej sa zabodávajú stovky obdivných mužských pohľadov. >>

 

3. časť: Vééélice múdra

Jááááj, vééélice múdra som ja, ako vraví pani Macejková z Gajár, naša recepčná. Pretože podľa nej novinári šecko veďá, vééélice múdri sú, teraz sa ma napríklad okrem iného pýta aj to, prečo jej dážď znova vytopil záhradu...Márne sa jej snažím vysvetliť, že ja teda múdra som, a ne že ne, ale nie som Iľko, a odpovedí mám veľa, ale zas nie že všetky.... >>

 

2. časť: Život je džez, vraví moja mama

Milujem to, keď leziem na kozu. Úplne dojemné, ako sa z každej sebavedomej dievčiny tým pokorným úkonom stáva zľaknuté, hanblivé stvorenie. Miki, ten môj exfrajer, čo som už minule spomínala, že bol de facto na hlavu, sa ma raz pýtal, či som u gynekológa vzrušená. Debil, odporučila som mu, aby si to vyskúšal – najlepšie palpačným vyšetrením prostaty cez konečník – a potom si môžeme porovnať zážitky. Niektorým chlapom proste nedopína. >>

 

1. časť: Zajac z piateho poschodia

Skáčem ako zajac. Hop, hop, hop, susedka z tretieho otvorila dvere, slečna Jessie, deje sa niečo? Ropucha zvedavá, na naše vychytené žúrky vždy volá policajtov, tak ju rada štvem, vždy sa nechá niečím oblbnúť. Vravím jej, že to je nový šport, skackanie po schodoch...Poľutuje ma, že si ničím mladé telo. Za jej starých mladých čias žili dievčatá sporiadane a boli pannami až do šesťdesiatky. Predpokladám, že susedka Poliačiková je pannou doteraz a to jej hlavný problém. Odskackám preč, stále ešte vrtí hlavou. Hop, hop, ho... Čo skok, to ďalší náraz a ďalšia šanca, že sa moje hormóny zobudia a prestanú štrajkovať. Z piateho poschodia to mám celkom...nie, nechce sa mi to počítať, matematika nepatrí k mojim silným stránkam. Celkom mi stačí, že si dokážem vypočítať, KOĽKO mi to mešká. >>