Jessie príbehy
Ahoj,
volám sa Jessie, mám 25 rokov a som taká, aká som: veselá, spoločenská, niekedy roztržitá, niekedy pojašená... Toto je moj denníček, kde si píšem, čo sa mi víri hlavou a stretáva ma v živote.... A takisto som aj na Facebooku, ak chceš, môžeme byť priateľky :)
Tvoja Jessie
26. časť: Čistá láska
Tak to bolo od počiatku, tak to je a tak to aj bude, na veky vekov amen. Pred Vianocami treba poriadne upratať, do POSLEDNEJ smietky vypucovať tak, že by sa dalo z dlážky mlieko lízať. Teda, aspoň podľa teórie mojej vrútockej babky. Čo v preklade do praktickej slovenčiny znamená, že si musím zobrať v práci voľno, ujsť zo školy a nechať sa najať ako nádenník, aby bola babka spokojná. Nemohla som protestovať, takto pred rokom som v rámci svojej deštrukčnej predvianočnej krízy nepreložila krížom ani slamku, takže mám u babky veľký dlh. Neriešim, či ma baví robiť zo seba pracovitú a na všetko ochotnú vnučku, ktorá si pri pucovaní ručne tkaných behúňov ide hánky na rukách zodrať. Proste, vrútocké pravidlá sú vrútocké pravidlá, nedá sa svietiť.>>
25. časť: Tekvica
To čo je toto za nápad, nechať sa prehovoriť na takúto blbosť! Miki s Klarissou si vymysleli, že pôjdeme na halloweensky pochod! Protestovala som, kým sa dalo, ale potom mi ich prišlo ľúto. Ako keby trochu pochopili, že sa im vyhýbam. Za všetko, ako sa o mňa starali, by som mala byť podstatne vďačnejšia. Lenže nemôžem povedať pravdu, ako neskutočne mi lezie na nervy ich tajné cmukanie a cukríčkovanie a potom BUM – tvárenie sa, že sa ani nepoznajú, keď sa náhodou na nich pozriem. Čo sa boja, že sa obesím na jahodu, keď uvidím ich lásku v priamom prenose? >>
24. časť: Slnko cez Londýnske oko
Poslali ma do Londýna. Mňa, ktorá sa bojí lietať, nabalili množstvom propagačných materiálov na tému šírenia osvety o antikoncepcií pre teenagerov a zadali súradnice, na ktorých sa mám zúčastniť tlačovky pri príležitosti Svetového dňa antikoncepcie. Takže už na letisku si do poloprázdnej plastovej fľaše s malou kolou lejem jedno drobné bacardi a tajne sa posilňujem. A potom sadám do lietadla a svet sa mi rúca pod nohami. Vysoko v oblakoch mám strach, ale len do prvého momentu, kým sa nepozriem hlboko pod seba.>>
23. časť: Tango argentino
Svet okolo mňa tancuje. Naozaj, doslova. Zapísala som sa na kurz spoločenských tancov pre singles, a keďže som za to nezaplatila práve najmenej peňazí, snažím sa to odtancovať. Vyfasovala som Adama, o pol hlavy nižšieho medika, megainteligentného s magamindrákmi. Ktosi múdry kedysi povedal, že tanec je ako sex a dvaja by sa mali k sebe dokonalo hodiť. Ale mne práve naopak škaredý Adam nesmierne vyhovuje. >>
22. časť: Studené leto v roku 2011
Sedím zababušená v stane a som naštvaná na zimu. Spomínam, že kedysi, keď som bola malá, bolo leto leto a zima zima a basta. Cez školské prázdniny sme sa chodili kúpať na Ontárko, alebo na vrútocké kúpalisko a keď ma stará mama nenamazala faktorom 5 000 proti škodlivým lúčom slnka, aj som sa celkom opálila. V kempe v Nižných Kamencoch v Belej, rovno pod Rozsutcom ale asi o zákonoch leta dávno nepočuli. Ako inak by som si mala vysvetliť záplavy dažďa, ktoré klopú na už len tak tak nepremokavú celtovinu kamarátovho stanu.>>
21. časť: Basta bod
Všetko je niekedy prvý krát. A ja prvý krát využívam „výhody“ partnerského trojuholníka. Nie, nie tak doslova, nie telesne, netreba sa plašiť. Ale prvý krát som sa ocitla v situácií, kde sa dvaja okolo mňa šialene snažia, aby som sa mala čo najlepšie. Výčitky svedomia sú mocní čarodejníci, hlavne, ak sa dali dokopy môj najlepší kamarát s mojou novou najlepšou kamarátkou, MOCNO sa milujú a zároveň im je obom strááááášne ľúto, že ja, milá, krásna a dobrá Jessinka som sama na svete ako ten prst.>>
20. časť: Do you feel my heart bleeding....
Tak teda, TOMUTO by som neverila. Zázraky sa dejú, a časy sa menia. A ľudia s nimi. Klárisa zavolala Mikiho a mňa na ekologický výjazd. Tvárila som sa trochu čudesne, keď mi to Klára predostrela, hlavne mi bolo dosť smiešne, ako prízvukovala, aby som nezabudla povedať aj TOMU Mikimu… Predpokladala som, že TEN Miki sa zakutre od rehotu do svojich dva mesiace nevypratých posteľných obliečok. ON a ekologický víkend niekde na horách za Zvolenom! Len mi to prišlo celkom fér voči Klárise, aby Miki vymyslel dajakú neodolateľne šarmantnú výhodvorku a neodbil ju len tak, mávnutím ruky. Lenže Miki sa vôbec nesmial. Práve naopak. Posadil sa na posteli a zatváril sa ako malé bábätko, ktoré prvý raz v živote dostane za úlohu ukázať, aké veliké narastie.>>
19. časť: Ženské záležitosti
Deň po dni sa cítim lepšie. Telo sa zbavuje smútku a bolesti a s novou jarou prichádza obyčajná radosť. Občas ma vyvenčí Miki, občas sa venčím sama. Obrysy Martina sa strácajú v diaľke. Neverila by som, že sa to dá, ale dá sa to. Dá sa prežiť lásku a potom sa z nej liečiť. Ide to pomaly a ťažko, hlavne treba na to istú dávku odvahy a trpezlivosti. Ale po čase tá trpezlivosť prináša svoje ovocie. Je to, ako keď niekde stojíte v dlhočiznom rade a viete, že sa nemôžete predbiehať. Naučíte sa čakať a nebáť sa toho čakania, veríte, že aj keď sa hýbete centimeter po centimetri, predsa len sa hýbete a váš cieľ je síce nebadane bližšie, ale predsa len sa približuje. >>
18. časť: Škoda lásky
Odpúšťanie je nesmierne zvláštna vec. Ak by mi takto pred rokom niekto čo i len naznačil, ako budem chodievať s Mikim na pivo a na výstavy a do divadla a ako sa s ním vydržím niekedy až do rána škriepiť o nesmrteľnosti chrústa, asi by som sa mu vysmiala do tváre. Ale zázraky sa dejú a môj vzťah s Mikim – ak sa TOTO dá nazvať vzťahom – je toho jasným dôkazom. Keď som bola malá, veľmi som si priala mať brata, ktorý by mi ukázal veci z tej druhej strany a zobral by ma na výlet na odvrátenú tvár mužského mesiaca. Miki mi teraz plní funkciu takéhoto brata. Je to celé čudné, ale všetko, v čo mi na ňom ako na frajerovi liezlo na nervy a čo ma vytáčalo do nepríčetnosti, na bratovi znesiem >>
17. časť: Milé milovanie
Tému bakalárky som si vybrala pred rokom, keď sme s partiou kamarátov oslavovali v akejsi krčme nedožité 80. narodeniny Egona Bondyho. Český básnik, prozaik a fi lozof, ktorý žil od 90 – tych rokov v Bratislave, bol pre mňa postavou, o ktorej často viedli siahodlhé rozhovory všetci moji intelektuálni kamaráti, ale ja som o ňom vedela iba sprostredkovane a žalostne málo. S hanbou som si zaumienila, že to všetko doženiem a vybrala som si zdanlivo jednoduchú tému: „Inrerview s undergroundom, fi ktívny rozhovor s Egonom Bondym.“ Áno, znie to mierne populisticky, ale ja som sa rozhodla poňať to odborne, zodpovedne a širokospektrálne. Okrem dôslednej Bondyho biografi e a rozboru jeho diel, prevedenej formou rozhovoru novinárky s kontroverzným umelcom som sa rozhodla spracovať aj teóriu interview ako žurnalistického žánru. Keď som sa zvedavej babke pokúšala v skratke charakterizovať, čo je to vlastne interview, podarilo sa mi to jednoduchou vetou. Interview je žáner, ktorý sprostredkuje informáciu konkrétnych faktoch formou rozhovoru s oslovenou osobou. Babka pochopila. Lenže ja mám o tom všetkom napísať minimálne 100 múdrych strán... >>
16. časť: Návrat strateného frajera
Ešte cestou do Martina sa s mamou dohodneme, že o mojom veľúspešnom pobyte na bratislavskej záchytke nepadne pred babkou ani slovo. Pokazilo by jej to, chuderke, komplet celé Vianoce a čo si budeme navrávať, mne tiež. Viem si úplne presne predstaviť, čo všetko by mi babka rozprávala, ako by lamentovala, zaprisahávala sa, že TOTO ona nevychovala, slušné dievčatko a spije sa pod obraz boží tak, že ju musia odviezť na záchytku. Babka by si určite nedala vysvetliť, že aj slušné dievčatká si občas sakramentsky dolámu srdcia a že alkohol je síce metla ľudstva, ale s ním sa ľahšie zabúda na bolesť. Každopádne, babka je vrták a má nielen šiesty, ale aj siedmy, ôsmy a možno aj deviaty zmysel, keď chce prísť problému na korienok. >>
15. časť: Ďaľšia dimenzia
Neviem, čo sa to so mnou deje, ale odtrhla som sa z reťaze. Ako keby som sa chcela svetu pomstiť a robiť všetky tie strašné a neslušné bláznovstvá, ktoré som roky rokúce odsudzovala. Veselé v rozkroku. Tak sme s mamou volali baby, ktoré dali vždy a každému úplne na počkanie, bez rozdielu veku, výšky a váhy. Pohŕdali sme s nimi, s týmito lapačkami cudzích spermií, ktoré boli ochotné ponúknuť kvôli krátkej chvíli rozkoše či pocitu dôležitosti vlastné telo. Nikdy som to nerobila. Dať len tak, keď niekto chce. A teraz to robím. Zbesilo a hlúpo vymetám všetky dostupné vianočné večierky a potom si nadránom v tme privátu robím virtuálne čiarky. Odkedy som stretla Martina, môjho Martina v mikulášskom prevleku, spala som už so štyrmi chlapmi. >>
14. časť: Mikuláš
Učím sa znova chodiť medzi ľudí s pocitom, že ak sa niekde v hustom dave zjaví dvojica, ktorá mi nedáva spať, nezosypem sa na zem a neumriem od žiaľu. Trénujem si hlavu. Večer, keď zaspávam, predstavujem si, ako sa predieram bratislavskými ulicami a oproti mne kráčajú ruka v ruke budúci šťastní rodičia, môj Martin a krásna Helena. Profi lakticky samu seba presviedčam, že sa v takom kritickom prípade stačí iba nadýchnuť, vypnúť hruď a uvedomiť si, že som nielen úžasne atraktívna a skvelá a šikovná a dobre oblečená, ale aj dobre vychovaná. JA som tá, ktorá dokázala ustúpiť, ja som tá, ktorá zachránila šťastie tejto mladej rodiny tým, že sa vzdala lásky. >>
13. časť: Drospirenón
Sedíme s Magdou v kuchyni za stolom a maturujeme nad malou zázračnou škatuľkou. Magda ešte nikdy predtým nebrala hormonálnu antikoncepciu a tak si všetko prechádza znova a znova. Magda je v tomto magor, aj napriek tomu, že jej doktor Šesták všetko sto krát vysvetlil, musí sa defi nitívne rozhodnúť sama. Som z nej trochu otrávená, lebo už dve hodiny študuje príbalový leták a keďže ja mám presne tú istú antikoncepciu, potrebuje mať informácie úplne že z prvej ruky. Som pre ňu pokusný králik číslo jeden, a to aj napriek tomu, že rovnakú antikoncepciu úspešne užívajú tisíce a tisíce mladých žien po celej Európe už vyše dvoch rokov. Neviem, prečo sa čudujem. >>
12. časť: Originál je originál
Martin sa chce so mnou rozprávať. A ja mu v jednom kuse unikám. Schovávam sa ako taká idiotka, nedvíham telefóny, tlačím si na hlavu vankúš, keď zvoní na podnájme, zamykám sa na dievčenskom záchode, keď viem, že ma čaká na chodbe v škole. A v práci sa zatajujem. Podplácam všetkých kolegov čokoládami, aby tvrdili, že TAM nie som, že som na reportáži, robím rozhovor, vystrelili ma na Mesiac, prípadne rozpustili v kyseline. Viem, nie je to odo mňa fér. Martin v podstate za nič nemôže. Shit happens a v Santa Fé pravdepodobne ešte oveľa častejšie, ako tu v Bratislave, tu na teba padne iba hajzel.... >>
11. časť: Jessie zo stanice ZOO
Strechy Berlína ma upokojujú, lietadlo je už takmer nad nimi a po dvoch dlhých nekonečných dňoch sa mi prvý raz zdá, že sa ešte niekedy v živote dokážem nadýchnuť. Čím som bližšie k svojej mame, tým silnejšia sa cítim. Ale keď lietadlo konečne pristane a ja si vyzdvihnem svoj kufor, do ktorého som sa zbalila ako na tri sibírske zimy, utekám za mamou ako splašená. Presne tak, ako malé dievča , ktoré si na dvore roztrieskalo kolená, chcem, aby mi mama pofúkala moje príšerné bó, zastavila potoky červenej krvi a zahojila ranu. Pretože ja som si teraz parádne roztrieskala srdce. Krváca mi ako sviňa a ja to nedokážem zastaviť. >>
10. časť: Okamih pravdy
Vychádzam zo školy a vzduch ostro vonia. Z popadaných listov sa vyparuje jesenná silica, stúpa mi do hlavy a ja si zapnem plášť ešte o gombičku vyššie. Vtedy ju zbadám, kýva na mňa už z diaľky, opretá o jeden z tých smutných jesenných stromov. Rozmýšľam, kde som ju už videla, je mi trochu podozrivá. Pekná už na prvý pohľad, trochu nižšia, taký ten zadkatý blonďavý typ, ktorý zvykne iným ženám vždy trochu komplikovať život. A ja, dosť vyjavená, čo po mne asi tak môže chcieť, kráčam k nej. A netuším, ako šialene už o pár minút skomplikuje život mne. Mrzí ma, že tu na teba takto debilne striehnem, ale nič lepšie mi nenapadlo, -povie mi dievča, ktoré sa predstaví ako Helena: - Môžem ťa pozvať na kávu? >>
9. časť: Láska ako dôkaz
Som skromná, a preto nepoviem nahlas, že svietim viac, ako slnko. Ale cítim sa tak. Ako keby všetko, na čo sa pozriem, bolo mnou prežiarené. Pokojne môže pršať a úplne pokojne môže byť tmavá noc, všade tam, kde som ja, je teraz jasno a krásne. Miznú žiale a smútky a všetko zlé sa v mojom svetle mení na krásu a ja kráčam po svete plnom ľudí a usmievam sa. Ešte nikdy vo svojom živote som sa necítila takto slávnostne a dôležito, nikdy som nebola taká silná a nikdy vo mne nebolo toľko obrovskej, šialenej a silnej lásky. Pretože to je ten zázrak, ktorý ma zmenil na svetlo. Láska. Som zamilovaná od prstov na nohe až po končeky vlasov. >>
8. časť: Milujem lásku
Vrútocká vlaková stanica je najšialenejšie miesto na svete. Taká výstava ľudí sa nenájde nikde. Od dám s drahými cestovnými kuframi, cez haldy študentov až po bezdomovcov. Spomínam si, koľko dôležitých stretnutí a lúčení sa odohrávalo práve na tejto stanici. A koľko krát ma mama s babkou odprevádzali na cestu do „veľkého sveta“, teda do Bratislavy. Tak je to aj teraz. Trojgeneračné družstvo na čele s babkou, ktorá si nedala povedať a nabalila mi jeden celý obrovský kufor zaváranín a jedla. Potom mama s menšou taškou s buchtami a ja, ich najmladšia zložka s plným ruksakom. >>
7. časť: Ako sa TO robí v slusnej rodine
U babky vo vrútockom dome sa prestriedala skoro celá rodina a známi z blízkeho i ďalekého okolia. Máme už raz taký zvyk. Keď prídem na prázdniny, skoro všetci ma chcú vidieť zblízka. Nie, že by som bola ako opica z bojnickej ZOO, ale moja babka, napriek tomu, že vyrástla v dobe, v ktorej sa o skratke PR ani nesnívalo, mi ho dokáže urobiť celkom bezplatne. Jej úžasná „vnučinka Jessinka“, najúspešnejšia paragalaktiická študentka žurnalistiky a zároveň popredná medzikontinentálna élevka v najlepšom slovenskom a tým pádom celosvetovom lajfstajlovom časopise! Jasné, že sa ma príbuzenstvo príde aspoň dotknúť. >>
6. časť: Tlstá
Mama prišla z Berlína už včera a tak ma teraz víta s otvorenou náručou. Náš starý byt na sídlisku Sever, kde z jednej strany vidieť Malú Fatru aj s Martinskými Hoľami a Krížavou a z druhej kusisko Veľkej Fatry. Byt na piatom poschodí, v ktorom som urobila prvé kroky, kde som sa prvý raz bozkávala so spolužiakom zo ZŠ Východná, byt, v ktorom mám svoju izbu so všetkými plyšovými hračkami sveta. Moje plagáty Madony, ktorú som milovala ako päťročná a z nostalgie som ich nestrhala, všetky CD Čechomoru, Nohavicu, Kryla a Vysockého, vďaka ktorým som prežila v zdraví ťažkú pubertálnu vzburu a Love Rock od Sade, ktorá mi zachránila život po všetkých prehratých láskach, naposledy tej s Mikim. Všetko tu vonia presne tak, ako si pamätám z detstva, odkiaľkoľvek by som sa vrátila. >>
5. časť: Dať, či nedať, to je otázka
Viem to. Vypúliť oči, našpúliť pery, pri smiechu mierne zakloniť hlavu a potriasť tmavými vlasmi. Som koketná jedna radosť. Mohla by som byť majsterka sveta v koketovaní. Ale mám jednu vážnu úchylku. Ak vedľa mňa sedí chlap, ktorý sa mi naozaj páči, vraciam sa v umení zvádzať na prvý stupeň materskej škôlky. Neviem, čím to je. Že by babkinou turčianskou výchovou? To ona ma vždy strašila vetami o tom, že dievčatko má byť cnostné a pri pohľade na chlapca musí jemne klopiť oči, aby nebolo vidieť jednoznačný záujem. Potom si vraj chlapec myslí, že dievča bude ľahká korisť a podľa toho sa k nej aj správa. Zúfalstvo old schol výchovy, ktorú babka tak márne uplatňovala na mojej matke, sa naplno rozvilo až ob generáciu, na mne, nešťastnej Jessie. >>
4. časť: Letná chémia
Vystupujem z jazera ako bohyňa. Trasiem mokrými vlasmi na všetky strany, kvapky čistej vody stekajú po mojich krivkách. Milujem tento pocit. Horúce leto, vodou schladená hlava a opálená koža, do ktorej sa zabodávajú stovky obdivných mužských pohľadov. Slastne potiahnem nozdrami a vo vzduchu cítim náruživý pach mužského testosterónu. Šteklí ma v slabinách, ako kráčam okolo polonahých mužských tiel. Pozerajú sa po mne všetci, od tínejdžerov, ktorí sa ráno budia a čudujú sa, čo sa im to udialo v noci s plachtou, až po starých pánov, ktorým pripomínam dávne chvíle mladosti. Cítim sa taká krásna...Sebavedomá, ako stvorená pre tento jeden jediný letný deň a pre tie pohľady. >>
3. časť: Vééélice múdra
Jááááj, vééélice múdra som ja, ako vraví pani Macejková z Gajár, naša recepčná. Pretože podľa nej novinári šecko veďá, vééélice múdri sú, teraz sa ma napríklad okrem iného pýta aj to, prečo jej dážď znova vytopil záhradu...Márne sa jej snažím vysvetliť, že ja teda múdra som, a ne že ne, ale nie som Iľko, a odpovedí mám veľa, ale zas nie že všetky.... Každopádne, pani Macejková ma chváli, pred sebou má náš časák a v ňom môj článok o histórií antikoncepcie. Úžasne sa vraj zabavila hlavne na mojich poznámkach o starých Egypťanoch. Veľmi ju zaujíma, ako to JA už len šecko móžem vedeť!!! Radšej pani Macejkovú nešokujem o veľkej megapravde 3. tisícročia – o výdobytkoch googlu a internetu, ešte by z toho mala smrť! Ani jej nepoviem, že som od fi rmy, ktorá vyrába momentálne najpopulárnejšiu a najmodernejšiu antikoncepciu na trhu – veď sa ňou sama už vyše týždňa napchávam - získala štósy vtipných podkladov. Veď aj načo brať pani Macejkovej ideály o mojej maličkosti. >>
2. časť: Život je džez, vraví moja mama
Milujem to, keď leziem na kozu. Úplne dojemné, ako sa z každej sebavedomej dievčiny týmpokorným úkonom stáva zľaknuté, hanblivé stvorenie. Miki, ten môj exfrajer, čo som už minulespomínala, že bol de facto na hlavu, sa ma raz pýtal, či som u gynekológa vzrušená. Debil,odporučila som mu, aby si to vyskúšal – najlepšie palpačným vyšetrením prostaty cez konečník– a potom si môžeme porovnať zážitky. Niektorým chlapom proste nedopína.Mám ale šťastie, že dopína môjmu gynekológovi. Je to mamin spolužiak z gymnázia, veľmiláskavý a milý. Mama ma zverila do jeho rúk ešte kým pracoval v martinskej nemocnici. >>
